Život Prešova
online
online
Vodný slalom: Dukátová - cíti fluidum, ale londýnsku príšeru si nekúpi
22.07.2012 Celý región
Bratislava 22. júla (TASR) - Kajakárka Jana Dukátová trpezlivo čakala na svoju šancu. Zbierala medaily na ME i MS, triumfy na Svetových pohároch, no premiérovo si vyslúžila možnosť olympijského štartu až teraz. Vznikla rošáda, ktorá presne vystihuje výmenu generácií. Už nie Elena Kaliská, dvojnásobná olympijská víťazka, potiahne šnúru z perál slovenského slalomu na OH, ale Jana Dukátová, ktorá popri nej spočiatku potichu, neskôr už s väčším 'treskom' vyrastala.
Pri premiére sa často zažíva neistota, nervy pracujú, roztáčajú povestný balvan zvierania v hrdle. Jana Dukátová si však psychické stavy krajnej núdze nepripúšťa. "Už som si zvykla. Samozrejme, niečo určite pocítim, no doteraz som sa nejakým tlakom nezaoberala. Uvedomujem si, že fluidum olympiády s človekom všelijako zamáva, možno spočiatku aj so mnou. Postupom času sa obyčajne napätie zmierni a my sme si vytvorili dostatočný čas na to, aby sme sa v dejisku dobre naladili. Nervozita zväzuje aj vplyvom niečoho nečakaného, neznámeho, preto si treba všetko možné vopred odskúšať. Cením si každú jednu hodinu na vode, ktorú ešte v kanáli strávim pred začiatkom súťaží."
Jana Dukátová v Pekingu len z brehu odsledovala olympijské súťaže. Kúpila si plyšového maskota, tak ako sa patrí, no teraz sa jej to nepozdáva. "Londýnsku príšeru si nekúpim, jednooká postavička Wenlocka z budúcnosti ma neoslovila. Zájdem si v našej dedine do obchodíka a vyberiem si niečo sympatickejšie."
Väčšina slalomárov si pripravila na londýnsku olympiádu nové lode, nepoškriabané, vyleštené. Jana Dukátová vsadila na starú, 1,5-ročnú. "Mám aj novú, bude však náhradná. Kým si navyknem na novú, vždy mi to dlho trvá. Už som na novej jazdila týždeň pred majstrovstvami Európy v Augsburgu a teraz by som potrebovala ešte tri týždne navyše, aby som nadobudla podobný pocit komfortnosti ako na starej. Obe sú síce rovnaké, no v sedení majú malé rozdiely, aj v pružení, nová je tvrdšia. Len nerada mením materiály, podvoliť som sa musela pri pádlach, prilbe, šušťákoch. Aby si však niekto nemyslel, že na olympiáde si sadnem do nejakého otlčeného kajaku, to nie, vybrúsila som ho a doleštia ho už v dejisku v servise."
Pôsobí ako biela vrana medzi ostatnými. V slovenskej reprezentácii si všetci zvykli na 'vajdovky' no Jana Dukátová ju kedysi vymenila za francúzsky model. "Táto voľba má svoju históriu," vysvetľuje. "Ešte pred OH v Pekingu, našou internou kvalifikáciou, som sa rozhodla pre úplne inú loď. Skúšala som dovedna tri a vybrala francúzsku. S výrobcom som sa dohodla, že v nej budem jazdiť až do Londýna. A poviem vám, že mi trvalo skoro rok, kým som sa na nej zrýchlila. Teraz som s ňou maximálne spokojná a nedám na ňu dopustiť. Po olympiáde uvidím, možno výrobcu zmením, tvary však zostanú zachované."
Slalomárske lode by momentálne potrebovali certifikát odolnosti na londýnske počasie. Očakáva sa búrlivé, premenlivé, daždivé a veterné. Popri tom povestné valce v kanáli môžu koordináciu rozhádzať a výsledný čas nepríjemne predĺžiť. "Som pripravená na všetko," hlási Jana Dukátová. "Nebude sa jazdiť v pohostinnom prostredí a prípravu sme museli ladiť podľa toho, čo ma v kanáli očakáva. Po tom, čo som úspešne zvládla našu kvalifikáciu, som v šesťtýždňovom bloku striedala tréningy v Čunove a aj v Londýne. Všetko malo svoju postupnosť, najskôr bolo treba vodu vyjazdiť, potom som sa sústredila na rôzne kombinácie a ku koncu som už vedela, že k úplnej adaptácii mi chýba len veľmi málo. A práve teraz na sústredení využijem zvyšok času na úplné vycibrenie detailov."
Vo vodnom slalome ťažko stanovovať prognózy. "Trebárs v atletike, alebo v iných takto merateľných športoch je to na základe tabuliek podstatne jednoduchšie," myslí si Jana Dukátová. "U nás na výsledný čas pôsobí veľa iných faktorov a vzniká doslova lotéria. Aj preto sa s menami favoritiek opatrnejšie narába. Podľa mňa na zlato si najviac trúfa päť až šesť kajakárok, možno osem na medailu, no niektorá môže vystreliť medzi nich úplne nečakane. Veľa záleží od toho, aká trať sa postaví. Ja staviteľom veľkú váhu neprikladám, pretože si myslím, že úplne obísť tých veľa ťažkých a zradných úsekov nemožno. Čo by však mali urobiť, tak ich aspoň znížiť na minimum, pretože ak sa vám náhle niekde zmení voda, ťažko bleskovo reagovať."
Aj pre trénera Róberta Orokockého sa zrodila nová výzva. Prvýkrát nebude na olympiáde len vedúci reprezentačného tímu, ale aj koučom svojej zverenky. "Neustále tvrdím, že olympijská voda je náročná, treba si navyknúť na špecifické valce, často nahustené, ktoré si vyžadujú iný rytmus pádlovania a bleskovú orientáciu. Minulý rok sme častejšie do Lee Valley zavítali a strávili tam dovedna zo päť týždňov, v tomto roku nám vyšiel čas len na jeden výjazd a plus tento, spojený už s olympiádou."
Olympiáda vždy vyplavuje viac adrenalínu ako všetky ostatné podujatia. V slovenskej výprave podľa Róberta Orokockého o to viac, že očakávania sú absolútne. "Malé určite nie sú aj medzi nami slalomármi, uvedomujeme si však, že konkurencia veľmi túži zosadiť nás z trónu. V príprave nás pribrzdili choroby, aj iné záležitosti, no nebojím sa tvrdiť, že sa Jana dobre nastavila. Nad počasím nešpekulujeme, tyčky sa budú kývať, na to sme si navykli, no mali by byť trojkilové, nie iba jednokilové ako doteraz. Či táto záťaž pomôže a viac ich zastabilizuje, uvidí sa až v samotných pretekoch. A treba mať aj šťastie, aj keď tvrdím, že praje najviac pripravenému. Spochybňovať niečo je zbytočné, my si veríme, a to je podstatné."
Pri premiére sa často zažíva neistota, nervy pracujú, roztáčajú povestný balvan zvierania v hrdle. Jana Dukátová si však psychické stavy krajnej núdze nepripúšťa. "Už som si zvykla. Samozrejme, niečo určite pocítim, no doteraz som sa nejakým tlakom nezaoberala. Uvedomujem si, že fluidum olympiády s človekom všelijako zamáva, možno spočiatku aj so mnou. Postupom času sa obyčajne napätie zmierni a my sme si vytvorili dostatočný čas na to, aby sme sa v dejisku dobre naladili. Nervozita zväzuje aj vplyvom niečoho nečakaného, neznámeho, preto si treba všetko možné vopred odskúšať. Cením si každú jednu hodinu na vode, ktorú ešte v kanáli strávim pred začiatkom súťaží."
Jana Dukátová v Pekingu len z brehu odsledovala olympijské súťaže. Kúpila si plyšového maskota, tak ako sa patrí, no teraz sa jej to nepozdáva. "Londýnsku príšeru si nekúpim, jednooká postavička Wenlocka z budúcnosti ma neoslovila. Zájdem si v našej dedine do obchodíka a vyberiem si niečo sympatickejšie."
Väčšina slalomárov si pripravila na londýnsku olympiádu nové lode, nepoškriabané, vyleštené. Jana Dukátová vsadila na starú, 1,5-ročnú. "Mám aj novú, bude však náhradná. Kým si navyknem na novú, vždy mi to dlho trvá. Už som na novej jazdila týždeň pred majstrovstvami Európy v Augsburgu a teraz by som potrebovala ešte tri týždne navyše, aby som nadobudla podobný pocit komfortnosti ako na starej. Obe sú síce rovnaké, no v sedení majú malé rozdiely, aj v pružení, nová je tvrdšia. Len nerada mením materiály, podvoliť som sa musela pri pádlach, prilbe, šušťákoch. Aby si však niekto nemyslel, že na olympiáde si sadnem do nejakého otlčeného kajaku, to nie, vybrúsila som ho a doleštia ho už v dejisku v servise."
Pôsobí ako biela vrana medzi ostatnými. V slovenskej reprezentácii si všetci zvykli na 'vajdovky' no Jana Dukátová ju kedysi vymenila za francúzsky model. "Táto voľba má svoju históriu," vysvetľuje. "Ešte pred OH v Pekingu, našou internou kvalifikáciou, som sa rozhodla pre úplne inú loď. Skúšala som dovedna tri a vybrala francúzsku. S výrobcom som sa dohodla, že v nej budem jazdiť až do Londýna. A poviem vám, že mi trvalo skoro rok, kým som sa na nej zrýchlila. Teraz som s ňou maximálne spokojná a nedám na ňu dopustiť. Po olympiáde uvidím, možno výrobcu zmením, tvary však zostanú zachované."
Slalomárske lode by momentálne potrebovali certifikát odolnosti na londýnske počasie. Očakáva sa búrlivé, premenlivé, daždivé a veterné. Popri tom povestné valce v kanáli môžu koordináciu rozhádzať a výsledný čas nepríjemne predĺžiť. "Som pripravená na všetko," hlási Jana Dukátová. "Nebude sa jazdiť v pohostinnom prostredí a prípravu sme museli ladiť podľa toho, čo ma v kanáli očakáva. Po tom, čo som úspešne zvládla našu kvalifikáciu, som v šesťtýždňovom bloku striedala tréningy v Čunove a aj v Londýne. Všetko malo svoju postupnosť, najskôr bolo treba vodu vyjazdiť, potom som sa sústredila na rôzne kombinácie a ku koncu som už vedela, že k úplnej adaptácii mi chýba len veľmi málo. A práve teraz na sústredení využijem zvyšok času na úplné vycibrenie detailov."
Vo vodnom slalome ťažko stanovovať prognózy. "Trebárs v atletike, alebo v iných takto merateľných športoch je to na základe tabuliek podstatne jednoduchšie," myslí si Jana Dukátová. "U nás na výsledný čas pôsobí veľa iných faktorov a vzniká doslova lotéria. Aj preto sa s menami favoritiek opatrnejšie narába. Podľa mňa na zlato si najviac trúfa päť až šesť kajakárok, možno osem na medailu, no niektorá môže vystreliť medzi nich úplne nečakane. Veľa záleží od toho, aká trať sa postaví. Ja staviteľom veľkú váhu neprikladám, pretože si myslím, že úplne obísť tých veľa ťažkých a zradných úsekov nemožno. Čo by však mali urobiť, tak ich aspoň znížiť na minimum, pretože ak sa vám náhle niekde zmení voda, ťažko bleskovo reagovať."
Aj pre trénera Róberta Orokockého sa zrodila nová výzva. Prvýkrát nebude na olympiáde len vedúci reprezentačného tímu, ale aj koučom svojej zverenky. "Neustále tvrdím, že olympijská voda je náročná, treba si navyknúť na špecifické valce, často nahustené, ktoré si vyžadujú iný rytmus pádlovania a bleskovú orientáciu. Minulý rok sme častejšie do Lee Valley zavítali a strávili tam dovedna zo päť týždňov, v tomto roku nám vyšiel čas len na jeden výjazd a plus tento, spojený už s olympiádou."
Olympiáda vždy vyplavuje viac adrenalínu ako všetky ostatné podujatia. V slovenskej výprave podľa Róberta Orokockého o to viac, že očakávania sú absolútne. "Malé určite nie sú aj medzi nami slalomármi, uvedomujeme si však, že konkurencia veľmi túži zosadiť nás z trónu. V príprave nás pribrzdili choroby, aj iné záležitosti, no nebojím sa tvrdiť, že sa Jana dobre nastavila. Nad počasím nešpekulujeme, tyčky sa budú kývať, na to sme si navykli, no mali by byť trojkilové, nie iba jednokilové ako doteraz. Či táto záťaž pomôže a viac ich zastabilizuje, uvidí sa až v samotných pretekoch. A treba mať aj šťastie, aj keď tvrdím, že praje najviac pripravenému. Spochybňovať niečo je zbytočné, my si veríme, a to je podstatné."
0
www.ZIVOTPO.sk
